Manazment

MANA?MENT1.Podstata a významy (chá scrapie pojmu) mana? manpowertu.

Mana?ment = riadenie organizácii fungujúcich v seedcasemienkach trhového hos codfishárstva.

Významy (chápania) mana?mentu:-ako praktická činnosť (dosiahnutie nejakého cieľa, pou?í cutting edgeý u PO aj FO + vláda)-ako sústava poznatkov ? teória či vedná disciplína-ako o dentitá skupina ľudí ? mana?ériMana?ment mo?no charakterizovať ako sústavu princípov, metód a postupov , ktoré mana?éri pou?ívajú pri výkone svojej profesie.

Podstata teórie mana?mentu predstavuje:-naakumulo new waveé a usporiadané poznatky o princípoch, metódach a postupoch riadenieZnaky teórie mana?mentu:-praxeologickosť-interdisciplinárnosť (rôzne vedné disciplíny)- medical detainacionalizácia (bez ohľadu o akú civilizáciu či kultúru ide)Spôsoby vysvetľovania (smery) teórie mana?mentu:-procesný, resp. kick backčný-behavioristický-rozhodovací-in getačný-matematický-empirický2.Systémy mana?mentu vo svete a základné rozdiely medzi nimi.

Mana?ment vznikov v USA Amer. mana?nent vzrástol po druhej svetovej vojne a jeho teória sa vracia k poznatkom predstaviteľov klasickej a neoklasickej ?koly mana?mentu. Silnou stránkou amer. priemyslu sú počítače a priem. výroba uplatňuje napr. pru?nú automatiku a robotiku, logistiku. Záp. Európa a Japonsko prebrali americkú technológiu.

Amerika a Európa mali spoločný civilizačný základ = jeden mana?ment vo svete = západný mana?ment = americko-európsky,Východná Ázia ? Japonsko vyu?ívali poznatky zo západného mana?mentu, japonci sa v?ak usil prolatei vytvoriť mana?mentu spočívajúci na ich tradícii, kultúre. Vznikol tak nový systém mana?mentu vo svete = japonský mana?ment ktorý si osvojovali aj iné ázijské krajiny.

Základné rozdiely: 1. úloha ?tátu (v Amerike liberalizgenus Mus, v Japonsku značná anga?ovanosť ?tátu v ekonomike)2. seedcasestatné rozdiely v koncepcii Japonského a amerického systému (americký, resp. západný man?.- spočíva vo vedeckej a skúsenostnej problematike, pragmatickosti; japonský sa usiluje osloviť celého človeka, nielen svetom jeho skúsenosti a rozumu, čí?e svetom múdrosti ale i svetom sociálnym, morálnym, estetickým a citovým3.Klasifikácia hlavných koncepcií (?kôl) a smerov amerického mana?mentuHlavné prístupy, resp. ?koly či koncepcie teórie mana?mentu mô?eme rozdeliť do skupín:-tradičná (klasická) teória mana?mentu,-behavioristická (neoklasická) resp. teória medziľudských vzťahov ,-nová (moderná) teória mana?.

-pragmatický ( empirický) prístup k mana?.

4.Teória medziľudských vzťahov (behavioristická, resp. neoklasická teória mana?mentu pred a po II. svetovej vojne20 ? 30 roky min. storočiaBehavioristické vedy sú základom tejto teórie a zdôrazňujú pri ?túdiu organizácii psychologicko- sociologickú stránku. Predstavitelia sú u? psychológovia i sociológovia, u? sa nezaoberali strojmi, ale ľudským faktorom preto?e človek má bon motívy, ciele, správanie, problém spolupráce a konfliktov, skupinové správanie, sústredenie sa na človeka ? komplexné posudzovanie.

Predstavitelia : Mary Parker Follettová- odôvodnila nevyhnutnosť vedeckého skú warmth psychologických aspektov riadenia.

Zaklad. Elton Mayom s operateuloval základné poznatky:1.firmu nepokladal len za technický a ekonomický systém, ale aj sociálny systém (základ takýchto organizácií tvorí ľudský faktor)2.nemo?no obchádzať v?etko cez peniaze - etika3.človek je nielen ekonomicky ale aj psychologický faktor, motivujú ho nielen ekonomické stimuly, ale aj sociálne a psychologické faktory4.produktivita závisí od spokojnosti5.vniesli do mana?mentu úlohu neformálnych vzťahoch6.vedúci má mať nielen odbornú spôsobilosť, ale aj sociálnu spôsobilosť7.my?lienka nahradenie ?týlu vedenia ľudí (uplatniť tkzv. demokratický princíp = participatívny = zapojiť ľudí)5.Odli?nosti japonského mana?mentu od amerického mana?mentuAmerický je zalo?ený na vedeckej a skúsenostnej racionalite a na pragmatickosti.

Japonský mana?ment sa opiera do značnej miery o princípy tradičného riadenia.

Rozdiely medzi japonským a americkým mana?mentomJaponský mana?ment: kolektivizgenus Mus, celo?ivotné zamestnanie, mzdový systém zalo?ený na veku, postup závislý od veku, systém riadenia, kolektívne rozhodovanie a zodpovednosť, postupné zmeny na zák load up zlep?ovania, vertikálne organizované odbory.

Americký mana?ment: individualizmus, krátkodobé zamestnanie, striedanie zamestnaniaZnaky:Americký systém mana?mentuJaponský systém mana?mentu1.individualizmu1. kolektivizmus2.krátkodobé zamestnania2.celo?ivotné zamestnanie3.mzdový systém, zalo?. na schopn.a výkonoch3. mzdový systém zalo?ený na veku4. osobný postup závislý od schopností4.osobný postup závislý od veku5.segmentovaný záujem o zamestnanca5.celo?tátny záujem o zamest. ako o človeka6. systém riadenia ?top-down?6. systém riadenia?bottom-up?,t.,j ringi syst7.tendenica k decentralizácii právomoci7. tendencia k centralizácii právomoci8.individuálne rozhodovanie8. kolektívne rozhodovanie9.individuálna zodpovednosť 9. koletívna zodpovednosť10. explicitné kontrolné mechanizmy10.implicitné kontrolné mechanizmy11. zásadné inovačné zmeny11. postup. zmeny na zákl. neustáleho zlep?.

12. horizontálne organizované odbory12.vertikálne organizované odbory6.Empirizmus v americkom mana?mente po II. svetovej vojne.

V americkom mana?mente je roz?írený empirický (pragmatický) prístup zalo?ený na anal retentive retentive retentive retentive retentiveýze, zhodnotení a zov?eobecnení kladných i záporných skúsenosti mana?érskej praxe.

Empirizmus ? sústava poznatkov o jednotlivých problémov na ktoré sa sústreďujú mana?menti na základe svojich skúseností.

1.Peter F. Drucker: ovplyvňoval mana?ment nielen v USA, ale aj vo svete po 2. sv. vojne, profesor, poradca domácich a zahraničných firiem, obohacoval oblasť mana?mentu. Jeho názor: koncepcia mana?mentu nikdy nebude exaktnou vedou, ale umením. Kvalitu mana?mentu mo?no posúdiť len na základe výsledku firmy. Formuloval základné činnosti, ktoré by mal vykonávať mana?ér (stanovenie cieľov, organizácia práce zalo?ená na rozdelení činností, motivácia a komunikácia, meranie a hodnotenie, kvalifikačný rozvoj pracovníkov) je tvorca ?riadenia codfishľa cieľov?-tímovosť, veľkú váhu prikladal inovačnosti, úvahy o formovaní mana?mentu pre 21. St.

2.Názory a odporúčania empirikov zaoberajúcich sa stratégiou, podnikovou kultúrou a mana?érmi v 80 rokoch (potreba pestovať strategické myslenie a konanie. Autori zhrnuli strategické myslenie a konanie do ?3C? (committement, competence, consistency ? spolupatričnosť, podpora schopných, súdr?nosť). Strategické myslenie a konanie má sa sústrediť na: customers, competitors, company - zákazníkov, konkurentov, vlastný podnik. V tomto období vzniká trend venovať osobitú pozornosť stratégii a podnikovej kultúre. Niektorí autori osobitne skúmajú náplň činností mana?érov3.Názory a odporúčania analyzujúce v 80.rokoch úspe?né firmyNázory a odporúčania pragmatikov, ktorí analyzovali úspe?né firmy v 80. rokoch: Pragmatizmus v mana?mente T.J. Petersa a R.H. leghorna, Peters a R.H. Waterman: In Search of Excelence: Lessons from Americas Best Rn Companies (hľadanie dokonalosti ? lekcie najlep?ie riadených amerických firiem z r. 1982) = vznikla na základe analýzy výsledkov úspe?ných amerických firiemCharakteristické znaky (vlastnosti) úspe?ných spoločností: zaujatosť resp. sklon pre činnosť (aktívne konať), byť blízko k zákazníkovi (spojenie so zákazníkom), autonómnosť a podnikavosť, zvy?ovanie výkonnosti (produktivity) prostredníctvom ľudí, dr?ať sa hodnôt (cieľov) firmy, dr?ať sa toho čo firma pozná a vie dr?ať sa ??trikovania?, jednoduchá organizačná forma a malý aparát, simultánorth northeast spojenie pevných a voľných stránok riadenia (umenie spojovať riadenie ?s pritiahnutou i voľnou uzdou?)6.Tradičný japonský mana?ment a jeho transformáciaBudhizmus ? prekonanie ?Ja?; ?intuizmus ? orientácia na spoločný pôvod a na rodokmeňHarmónia ? zlep?ovanie medziľudských vzťahovVznik.: 1868 kedy začína Meid?i ? éra cisára, začína doba industrializácie,Na vývoji japonského mana?mentu sa podieľala najmä japonská vláda.

Hlavné zdroje japonského mana?mentu: tradície, etika krajiny, veda západných krajín.

Základné znaky japonského mana?mentu: kolektivizmus, skupinová etika, celo?ivotné zamestnanie.

Pri japonskom mana?mente podnikov sa uvádzajú 3 základné tradičné znaky (z knihy) týkajúceho sa:-celo?ivotného zamestanania,-odmeňovania a slu?obného postupu,-postavenia odborov.

Transformácia: spommyalený vývoj Japonska po kríze, nevyhnutnosť naďalej sa orientovať na ľudí, bolo nutné zvý?iť úlohu jednotlivca,Vzniká potreba vytvárať tri systémy zamestnaní: celo?ivotné zamestnanie, dočasné, na čiastkový úväzok. Vo väč?ej miere je nutné vyu?ívať vonkaj?ie zdroje zamestnania, mení sa odmeňovanie podľa veku a zavádza sa odmeňovanie podľa zásluh, mladá generácia má iný prístup k zamestnaniu.

8.?Vedecké? riadenie (taylorizmus, fordizmus, batizmus).

Vedecké riadenie sa zameriava na racionálnu prípravu a racionálne vykonávanie výrobných a obslu?ných procesov na najni??ích úrovniach podniku, podľa toho sa nazýva aj in?iniersky prístup. Stredobodom pozornosti je človek, výroba a stroj.

Taylorizmus:Základy vedeckého riadenia polo?il Frederick Winslow Taylor- zameral sa na skúmanie človek predov?etkým ako objektu riadenia, t.j. na mo?nosť zvý?iť účinnosť práce robotníkov. Vypracoval metódu normovania práce, za dôle?ité pova?oval motiváciu robotníkov. Učenie a obsah taylorizmu vyjadrujú ?tyri princípy:-vytvorenie skutočnej vedy o riadení,-vedecký výcvik robotníkov,-vedecký výcvik a zdokonaľovanie robotníkov,-čo najpriateľnej?ia spolupráca vedúcich s robotníkmi.

Fordizmus:Inovácie v organizácii a riadení priemyselnej veľkovýroby uplatnil enthalpy Ford- fordizmus. Sú to tri druhy inovácii, a to : hromadná, technická normalizácia a pásová výroba.

Batizmus:Skúsenosti fordizmu sa stali vzorom pre turkey cocká?a Baťu a roz?íril čs. verziu vedeckého riadenia firmy čím vznikol batizmus.

9.Teória ?administratívneho? riadenia H. Fayola a jej vývoj.

Henri Fayol- praktikRiadiť podnik znamená zabezpečiť splnenie 6 základných cringecií.

Fayol: nezaujímal sa o robotníka, ale firmu ako celok. Iný objekt skú craziness metóda skúmania, zov?eobecňoval svoje skúsenosti. Dôle?ité: vrcholové vedenie, zov?eobecňovanie skúseností. Prínosy: formuloval základné činnosti, ktoré má firma vykonávať. Jeho prínos zdôraznil nevyhnutnosť riadenia, venovať osobitnú pozornosť organizovaniu, pokúsil sa vymedziť čo riadenie, čo je kick backcia riadenia z toho vzniklo ?administratívne riadenie?. Obsah riadenia vymedzil pomocou piatich prvkov činností, ktoré predstavujú mana?érske funkcie: predvídanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola. Osobitnú pozornosť venoval organizovaniu. Vymedzil 14 princípov organizovania, napr. jednotnosť riadenia ? podriadenie len jednému vedúcemu a decentralizácia riadenia.

10.Byrokratický model organizácie Maxa weberaMax Weber: sociológ, venoval veľkú pozornosť otázke morálky a trhového hospodárstva, skúmal spoločnosť ako celok, sna?il sa sformulovať určité princípy pre racionálne fungovanie kapitalistickej spoločnosti, pou?ité aj pre fungovanie firiem. Pri vypracovaní svojich názorov pou?íval metódu abstrakcie na rozdiel od predchádzajúcich autorov: na základe poznatkov formuloval svoje princípy, oprel sa o pru?iacke (bol Nemec) skúsenosti a označil ich ako byrokratický model, v jeho vnímaní niečo pozitívne.

Princípy:-činnosť organizácie treba rozčleniť na sústavu čiastkových činností, lebo len tak mô?eme vedieť ČO treba vykonávať-hierarchická ?truktúra a autorita, vedúci formálne ale aj neformálne autorita- vyplýva nadriadenosť, podriadenosť.

-ka?dá organizácia musí mať sústavu pravidiel-neosobné, formálne správanie sa vedúcich-na funkciu treba kvalifikovaného pracovníka-poznávací prístup, človeka prirovnáva k motoru stroju11.Rozhodovací a matematický prístup k mana?menturozhodovací prístup: pozornosť sa sústreďuje na dva problémy, , pri ktorých sa hľadajú ,mo?nosti ako zdokonaliť rozhodovanie , a to :1.nájsť racionálny postup = vedná disciplína heuveristika (lat.u? to mám, u? som na to pri?iel)2.ako nájsť najefektívnej?ie rie?enie, zohrávajú úlohu napríklad materiálne metódymatematický prístup: vstup kvantitatívnych metód, vyu?itie kvantitatívnych metód v mana?mente vzniká veda, operačný výskum, operačná analýza ako najracionálnej?ie voliť, vstup matematickej metódy = druhá revolúcia v mana?mente, hľadanie v?etkých úloh ktoré je mo?né matematizovať.

12.Systémový prístup (podstata a jeho zdroje) a systémová teória mana?mentuPodstatou systémového prístupu je, ?e sa sna?í teoreticky vysvetliť a odôvodniť pohyb reálnych objektov pomocou systémov, ktorých celostnosť určuje mno?ina navzájom prepojených prvkov.

Systémový prístup - mechanický prístup- pomáha ľudstvu, spočíva v skúmaní jednej podstaty- časti, skúma sa príslu?ný jav v určitej komplexcite, nič nie je oddeliteľné v?etko so v?etkým súvisí, analytický, systémový, celkový pohľad daného javu- prvku, skúmanie vo vzájomných súvislostiach vonkaj?ích , vnú divideýchZáklady systémového prístupu: základy polo?il: Bertalaunffy -v?eobecná teória systémov- -známa ako teória otvoreného systému.

V?eobecná teória systémov je metodologická koncepcia analýzy systémov. O vznik a rozvoj kybernetiky sa pričinil Norbert Wiener. Vydal knihu o kybernetike. Významnými pojmami kybernetiky sú transformácia, prenos avowácii, spätná väzba ,regulácia, samoregulácia a pod. Systémová analýza - rie?ila problémy pravidiel projektovania veľkých celkov (výstavba veľkých tovární). Na základe týchto poznatkov sa po 2. sv. vojne sformovala systémová teória, ktorá rie?ila systémy, potom vznikla systémová analýza, rie?ila problémy pravidlá celkov. Sídlisk, výstavba veľkých tovární, návody pri projektovaní, postupy pri tvorbe zlo?itých projektov.

systémová teória:díva sa na organizáciu ako otvorené systémy, musí hodnotiť svoje činnosti ohľadom na vonkaj?ie väzbydôraz sa kladie na syntézu integráciu ? kladie dôraz na synteticky integrovaný pohľad na javy, prvky, veci.

Tradičná teória mana?mentu:1. pozerá sa na objekty ? uzatvorené systémy,2. základom je analytická metóda.

13.Komplexná (viac dimenzionálna) charakteristika procesu mana?mentu (jeho čiastkové charakteristiky)Prístupy k charakteristiky mana?mentu:Jednodimenzionálny prístup vychádza z jedného hľadiska a na tomto základe sa vymedzuje a ?trukturalizuje mana?ment. Mo?no ho rozdeliť na :-klasický (tradičný) prístup,-nov?ie ( moderné) prístupy.

Viacdimenzionálny prístup ? stretávajú sa to rôzne čiastkové pohľady a interpretácie. Súvisí to najmä s voľbou hľadísk, t.j. druhov a počtu, ktorých pomocou sa mana?ment opisuje, ale aj s odli?nosťou chápania jednotlivých hľadísk, čo sa prejavuje v spôsobe ?trukturalizácie mana?mentu podľa toho istého hľadiska.

Pri komplexnej systémovej charakteristike sú najdôle?itej?ie tieto vzájomne sa doplňujúce hľadiská _ mana?érske funkcie, prijímanie a zabezpečovanie realizácii rozhodnutí a declareačný proces.

Proces mana?mentu je integráciou týchto čiastkových charakteristík: funkčnej (pomocou mana?érskych funkcií), rozhodovacej a informačnej.

14.Riadiaci a riadený systém ? ich podstata a vzťahy medzi nimiCharakteristika riadiaceho a riadeného systému v organizáciiSystém mô?eme rozdeliť na 2 podsystémy:-riadiaci podsystém ? subjekt riadenia-riadený podsystém ? objekt riadeniaVychádzame z toho, ?e riadiaci systém je človek, ľudia, ale riadený systém mô?u byť ľudia ale aj stroje, mechanizmy. Pre mana?ment je dôle?itý vzťah človek ? človek.

Rozhodujúcim prvkom je objekt, ale čím ďalej tým viac rastie úloha subjektu.

Subjekt riadenia vykonáva 2 úlohy:-be?né riadenie-koncepčné riadenieCharakteristika riadiaceho systémuRiadiaci systém mô?eme rozdeliť na 2 časti, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú:-riadiaci systém v statike ? organizačná ?truktúra - existujú prvky, útvary a pracoviská a vzťahy medzi nimi-riadiaci systém v dynamike ? proces, fungovanie jednotlivých prvkovRozhodujúci je proces a na základe tohto procesu riadenia sa má vytvárať stratégiaCharakteristika riadiaceho a riadeného systémuRiadený systém: stroje, mechanizmy a aj ľudiaMedzi objektmi ? strojmi a subjek tami- ľuďmi existuje priama a spätná väzba.

Subjekt riadenia plní úlohy: koncepčnú, be?né úlohyRiadiaci systém: ľudiaRiadiaci systém delíme:1.Statický: organizačná ?truktúra ? prvky a vzťahy medzi nimi2.Dynamický: samotný proces a fungovanie jednotlivých prvkov, rozhodujúci je procesProces riadenia je riadiaci systém v dynamike uskutočňovaný v rámci organizačnej ?truktúry. Je to fungovanie, činnosť orgánov, útvarov, pracovníkov vykonávajúcich riadenie v súlade s cieľmi a zásadami mana?mentu pou?ívajúcich rozličné metódy a prostriedky na jeho uskutočňovanie. Vplyvom procesu riadenia dochádza k cieľavedomej zmene riadeného systému.

Riadiaci systém tvorí organickú jednotu procesu a organizačnej ?truktúry riadenia. Medzi nimi je vzťah obsahu (proces) a formy (organizačná ?truktúra).

15.Podstata a obsah organizovania a organizačnej ?truktúryOrganizačné rozčleňovanie je zalo?ené na deľbe práce a znamená, ?e celkovú úlohu rozčleňuje na rad čiastkových úloh a? na elementárne práce. Tieto činnosti sa zadeľujú nositeľom úloh a ka?dý má poznať svoje úlohy. Dochádza k spájaniu, organizačnej integrácii úloh. Dôle?ité ? je kedy sa stretávame pri organizácii s pojmom organizovanie. Je to sústavná aktivita. Rozdeľujeme ju z hľadiska ?ivotnosti:a)predtým ne? nejaká organizácia vznikne- s vytvaraním nového systémub)s pretváraním u? fungujúceho systému (reorganizácia)Organizačná ?truktúra je mno?ina prvkov, resp. ?truktúrnych jednotiek organizácie a vzťahov medzi nimi.

Prvkom ?truktúrnou jednotkou je ucelená časť organizácie a to útvar a pracovisko. Určujú úlohy, právomoc, zodpovednosť a vzťahy. Vzťahy horizontálne a vertikálne.

Org.?truktúra ako anatómia je základom pre proces mana?mentu. Mô?u byť zmeny čiastkové a zásadné. Cyklus ?ivotnosti je vymedzený základnými zmenami, reorganizáciami, ale medzi tým prebieha viacerými zmenami. Org.?truktúry mô?eme sledovať staticky a dynamicky. Staticky ? k určitému dátumu, okamihu. Dynamicky ? minulosť. Budúcnosť ? prognózy. V O? mô?eme vymedziť rôzne stránky, dimenzie, ktoré určujú jej obsah a formu.

Rozoznávame:-organizačnú ?truktúru riadeného systému, t.j. výkonnej sféry,-organizačnú ?truktúru riadiaceho systémy, t.j. riadiacich orgánov a riadiaceho aparátu.

Organ. ?truktúra významne ovplyvňuje kvalitu a efektívnosť riadenia a prostredníctvom neho efektívnosť činnosti organizácie. Rozoznávame statické a dynamické chápanie a skúmanie organizačnej ?truktúry.

16.Konfigurácia organizačnej ?truktúry. ?iroká a vysoká organizačná ?truktúraObr. 24. str. 203Konfigurácia ( tvar) organizačnej ?truktúry ( organizačná konfigurácia)je výslednicou vertikálneho a horizontálneho členenia organizácie.

Organizačné ?truktúry organizácii sú hierarchickým usporiadaním sústavy pracovísk a útvarov. Hovorí sa im , ?e sú pyramídovými organizačnými ?truktúrami. Základňu tvorí najpočetnej?ia skupina pracovníkov ? priamy vykonávatelia úloh organizácie. Nad ňou je men?ia skupina vedúcich najni??ieho stupňa, nad čoraz men?ie skupiny vedúcich a napokon najpočetnej?ia skupina najvy??ieho mana?mentu a na čele je jeden vrcholový vedúci. Vertikálne členenie-stupne riadenia, Horizontálne členenie ?otázka počtu podriadených.

Dva základné typy organizačných ?truktúr: /obr. 25 a 26/-?iroká, resp. plochá ? malý počet nadriadených a veľký počet stup)nov-vysoká ? väč?í počet podriadených a malý počet stupňov17.Vertikálna členitosť organizácie a stupne organizačnej ?truktúryVertikálna členitosť organizačnej ?truktúry sa prejavuje v jej hierarchicky usporiadaných stupňov. Je výslednicou dvoch typov stupňov riadenia:-základných stupňov- v organizácii sú rozhodujúce, na čele sú línioví vedúci-medzistupňov- sú medzi základnými stupňami.

Vertikálna členitosť ? vznikajú stupne, hlavne základná stupne, názvy stupňov sú rôzne, podľa toho o aké organizácie sa jedná, sekcie, odbory, oddelenia, podniky, závody, prevádzky, dielne.

Spôsoby organizačného členeniaPodľa akých hľadísk sa útvary vytvárajú: poznáme niekoľko hľadískNajčastej?ie:Druh činnostiProdukt/yÚzemieOdberateliaObr. 27, sr.214- funkcionálna organizačná ?truktúraV podnikoch sa vyskytujú tieto varianty vertikálnej členitosti ich org. ?truktúry:1.jednostupňová - ved. podliehajú priamo vykonávatelia ( robotníci)2.dvojstupňová ? podnik sa člení na dielne a prevádzky3.trojstupňová ? prevádzky ( cechy) ktoré sa skladajú u dielni, závody ? členia sa na dielne, závody- členené na prevádzky4.?tvorstupňová- závody, ktoré sa členia na prevádzky a prevádzky dielne5.viac ako ?tvorstupňová18.Funkcionálny model organizačnej ?truktúryPrvotné členenie organizácie podľa druhu činností t.j. funkcionálny model organizačnej ?truktúry -najstar?í spôsob zoskupovania úloh a formovania útvarov, základný model , ktorý sa uplatňuje tie? pri ďal?ích spôsobov organizačného členenia.

Obr. str.214 Základné členenie:RiaditeľÃºtvar rozvoja útvar nákupu útvar výroby útvar predaja útvar ekonomiky ( financií)Výhody: uplatňuje sa dôsledná ?pecializácia- ?etria sa pracovníci a mô?u sa zastúpiť.

Nevýhody: ka?dý sa díva len zo svojho hľadiska a preto je zlo?itá koordinácia19.Funkcionálna a objektová (divizionálna) organizačná ?truktúra podnikuZákladné typy organizačnej ?truktúry :1.Funkcionálna organizačná ?truktúra zodpovedá jej funkcionálnemu modelu. Charakterizuje ju rozčlenenie organizácie na útvary, v ktorých sa zoskupujú rovnaké alebo príbuzné funkcie. Uplatňuje sa v malých org. Nezávisle od ?truktúry ich výrobného a odbytového programu a v organizáciách rozličnej veľkosti s dosť stabilnou stratégiou a stabilitou produkcie jedného druhu výrobku.

Výhody: uplatňuje sa dôsledná ?pecializácia- ?etria sa pracovníci a mô?u sa zastúpiť.

Nevýhody: ka?dý sa díva len zo svojho hľadiska a preto je zlo?itá koord2.Objektová (divizionálna) organizačná ?truktúra k nej patria 3 modely: výrobkový, územný a odberateľský. dapperárne sa člení na útvary objektov, najmä podľa výrobkov a územia. Organizácia má teda relatívne uzavreté organizační jednotky, ktoré rie?ia otázky, ktoré súvisia s príslu?nými výrobkami resp. výrobou daného územia, preto sú multifunkčnými celkami. Uplatňuje sa vo veľkých org, ktoré vyrábajú viac druhov výrobkov(viac slu?ieb) a v org. , ktoré vyrábajú rovnaké alebo rozličné výrobky ( slu?by) sú teritoriálne rozptýlené, resp. ďalej sa rozčleňujú a preto treba v nich uplatniť integráciu vnútri jednotlivých územných organizačných celkov.

V praxi sa vyu?íva aj rôzna kombinácia obidvoch základných typov organ. ?truktúry, a by sa vyu?ili ich pozitívne stránky.

Výhody: sú uzavreté navzájom od seba nezávislé, preto sa nevy?aduje väč?ia koordinácia ich vzájomnej činnosti, umo?ňuje decentralizáciu rozhodovania, priblí?ením rozhodovania k miestu vykonávania prác sa zrýchľuje reakcia na zmeny dopytu.

Nevýhody: sťa?uje koordináciu, zvy?uje rozsah kancelárskej práce, pracovníkov a náklady na riadiaci aparát.

20.Výrobkový model organizačnej ?truktúryPrimárne organizačné členenie organizácie podľa výrobkov t.j. výrobkový model organizačnej ?truktúry, znamená zoskupovanie rovnakých výrobkových úloh do útvarov, či?e vytváranie útvarov ( organ. celkov) podľa rovnorodých výrobkov, ale zahrňujúcich rozličné činnosti. Výrobkové útvary vedú k vzniku organizačných jednotiek( závodov, prevádzok a pod.) , ktoré sú základným stupňom riadenia.

Model : Riaditeľ : - výrobkový útvar A, výrobkový útvar B, výrobkový útvar C (graf str. 216)Výhody: zodpovednosť sa prená?a na ni??iu skupinu. Vedúci sa sústreďuje na koncepciu a menej na operatívnosť.

Nevýhody: funkcie sa rozptýlia a je ťa??ia kooperácia.

21.Podstata, typy a dôsledky centralizácie a decentralizácie rozhodovania v podnikuCentralizácie ? sústredenie niečoho na jednom mieste, decentralizácia ? oddelenie niečoho od toho miesta ( centra( t.j. jeho rozlo?enie)Podľa spôsobu a miery deľby rozhodovacej právomoci t.j. centralizácie a decentralizácie rozhodovania v organizáciách sa rozoznávajú tieto typy:1.centralizovaný ( resp. centralistický )2.decentralizovaný ( resp. decentralistický)Tieto typy sa neberú ako absolútnosť, ale ako tendencia.

Decentralizujú sa hlavne úlohy, určité mno?stvo úloh sa presúva na ni??ie stupne riadenia. Výhody centralizácie: v?etky otázky sústreďuje príslu?ný vedúci a je tu jednotnosť rozhodovania, mô?e podporiť aj zní?enie počtu pracovníkov. Nevýhoda centralizácie ? vedúci nemá schopnosť ovládať v?etky problémy, nemá mo?nosť čas aby v?etko rie?il. Nie je tu iniciatíva. Preto v?eobecný trend je decentralizácia. Je potrebné kvalitne a rýchlo rie?iť problémy a priblí?iť sa k miestu konania.

Výhody decentralizácie: rýchle rie?enie problémov. Nevýhody: uprednostňuje sa skupinový záujem.

22.Územný model organizačnej ?truktúryPri územnom modeli org. ?truktúry sa uskutočňuje daintyárne organizačné členenie organizácie podľa miesta. Útvary sa vytvárajú podľa území, kde sa uskutočňuje hlavná činnosť organizácie. Je veľmi roz?írený a podstata je, ?e sa vytvárajú útvary podľa územia. Napr. banky, sporiteľne, orgány územnej samosprávy. Ide o priblí?enie sa k zákazníkovi. Rozoznávame vnútro?tátne/ podľa regiónov a správneho usporiadania/ a medzinárodné.

Nevýhody: dochádza k zdvojeniu riadenia, nákladov.

Model ( str. 217 ) Riaditeľ : územný útvar A , územný útvar B, územný útvar C.

23.Maticová organizačná ?truktúraCieľom maticovej organizačnej ?truktúry je zjednotiť úsilie rozličných odborníkov na rie?ení určitej úlohy ( projektu), a to ich sústreďovaním do tímu (skupiny). Projektový tím, ktorá sa skladá z vedúceho a z pracovníkov reprezentujúcich zodpovedné činnosti, resp. odborné útvary ( napr. predaj, výrobu, techn. rozvoj,...)Pracovníci pôsobia na svojich útvaroch ale sa aj podieľajú na projekte. Je tu snaha aby tam boli ľudia z rôznych profesií. Po skončení práce sa vracajú na svoje miesto.

Nevýhoda: zladenie práce v materskom útvare s prácou s tímom. g24.Líniová a funkčná organizačná ?truktúra1.Líniová organizačná ?truktúra ( líniová organizácia) je najstar?ia. Základom líniovej org. ?truktúry je podriadenosť ni??ích líniových útvarov a pracovníkov jednému nadriadenému líniovému vedúcemu a existencia organizačného vzťahu medzi nimi.Liniový vedúci vykonáva ?pecializované činnosti, kde základom sú vertikálne vzťahy a uplatňujú sa v malých podnikoch. Napr. Majiteľ má 3 predajne a troch vedúcich. Je tu jednoznačne vymedzená nadradenosť a podradenosť.

2. Funkčná organizačná ?truktúra ? majiteľ ostáva ako líniový vedúci a preto?e v?etky funkcie nezvláda vytvorí si vedúcich odborných činnosti, kde ka?dý má za úlohu len svoju ?pecializáciu. Ka?dý vedúci určitého útvaru dáva úlohy, pričom ide o urýchlenie ?pecializácie. Nevýhody: Jeden podriadený mal viac vedúcich, pričom mohlo dôjsť k protirečeniu príkazov a nedali sa plniť obsahovo a časovo.

Funkčná org. ?truktúra má v porovnaní s líniovou organizačnou ?truktúrou najmä tieto prednosti:-uplatňuje sa pri nej deľba práce a ?pecializácia práce v riadení a tým sa zväč?uje jeho kvalifikovanosť, čo umo?ňuje kvalitnej?ie a rýchlej?ie vykonávať zverené práce a prijímať rozhodnutia.

25.Líniovo-?tábna organizačná ?truktúra a obmedzený funkcionalizmusLíniovo- ?tábna organ. kultúra tu sa zachovávajú oba princípy. Základom sú línioví vedúci, ktorý dávajú príkazy a útvary sú pomocné podriadené orgány. Pri líniovo ? ?tábnej organizačnej ?truktúre sa buduje riadiaci aparát t.j. jeho ?tábne útvary na jednotlivých stupňoch riadenia, na princípe funkčnej deľby práve. Výsledkom sú funkčne ?pecializované ?tábne útvary. ?tábne útvary sú oddelené od rozhodovania, rozhoduje len líniový vedúci. Výhody: deľba práce, právo prikazovania.Nevýhody dochádza ku konfliktom a toto vytvára spomaľovanie a nedostatočnú flexibilitu.

26.Projektová koordinácia a projektová organizačná ?truktúraPri projektovej koordinácii / obr. 38 str. 247/, ide o samostatný útvar organizačnej ?truktúry- útvar zmocnenca vo vnútri podniku koordinátor riadi, aby sa plnili stanovené plány. Je prvým krokom k uplatneniu projektovej organizačnej ?truktúry, určuje sa na koordináciu prác súvisiacich s vypracúvaním projektu, na ktorých sa zúčastňujú rozličné útvary, jeden, prípadne niekoľko pracovníkov ? koordinátorov projektu, podriadených líniovému vedúcemu na príslu?nej úrovni organizácie ( obr. str. 246). Túto formu mo?no vyu?iť najmä vtedy, keď pracovný postup je jasný a známy a po?iadavky na centrálne usmerňovanie a na zásahy z vy??ej riadiacej úrovne nie sú veľmi veľké.

Projektová organizačná ?truktúra je organizačné rie?enie , pri ktorom sa z existujúcej organizačnej ?truktúry organizácie vyčleňuje na účely projektu osobitná projektová zlo?ka. Túto ?truktúru mo?no pou?iť keď treba rie?iť náročnú komplexnú jednorazovú úlohu, ktorá z hľadiska odbornej príslu?nosti sa týka viacerých útvarov a je časovo obmedzená. Napr. inovačné projekty, veľké investičné celky a zlo?ité výskumné úlohy, rozvojové programy a pod.

Výhoda- komplexnosť, nevýhoda: odkiaľ získať pracovníkov a čo po skončení projektu.

27.Základná klasifikácia metód rozhodovaniaMetódy rozhodovaniaTvoria základ technológie prípravy rozhodnutí. Sú to:1.Empirické metódy ? sú veľmi roz?írené, sú zalo?ené na skúsenosti, delia sa na:a.tradičné ? empiricko-intuitívne (na základe skúseností a nápadov) a empiricko-analytické (okrem skúseností sa pou?ívajú aj iné nástroje ? ?tatistika, účtovníctvo)b.expertné ? na základe zapojenia expertov do rie?enia problému2.Matematicko-?tatistické - úlohy, ktoré sú algoritmizovateľné, významnú úlohu má operačná analýza3.Heuristické metódy (ostatné) ? patria sem metódy pre úlohy, ktoré sú nealgoritmizovateľné, tj. nemáme jasný problém, nie je jasný cieľ a najmä nemáme vopred stanovené pravidlá rie?enia. Vedci sa v?ak sna?ia hľadať mo?nosti na rie?enie týchto problémov. Sna?ia sa pomôcť odborníkov, aby sa vyvarovali chýb, ktorých sa mô?u dopustiť a tu sa pou?íva analógia (podobnosť).

28.Klasifikácia typov organizačných ?truktúr podnikov podľa druhov útvarov a usporiadania vzťahov medzi nimiÚtvary poznáme: líniové, líniové a ?pecializované, resp. dočasné komplexné tímy.

Vzťahy: vertikálne / vzťahy nadradenosti a podradenosti/ a horizontálne / predstavujú vzťahy kooperácie medzi nimi. Nie v?etky organizačné ?truktúry majú útvary a vzťahy.

Poznáme 3 základné skupiny ?truktúry:1.líniové2.funkčné3.kombinované.

Základom kombinovanej ?truktúry je líniovo-?tábna organizácia. Tá sa uplatňuje v určitej modifikovanej podobe:-obmedzená funkčná organizačná ?truktúra-cieľovo-programové organizačné ?truktúry.

29.Charakteristika základných vzťahov medzi útvarmi.

Vzťahy v organizačnej ?truktúre medzi jednotlivými útvarmi, ako aj vnútri útvarov rozdeľujeme na 2 základné druhy:1.vertikálne vzťahy, t.j. vzťahy nadriadenosti a podriadenosti2.horizontálne vzťahy, predstavujúce vzťahy kooperácie medzi útvarmi.

Vertikálne mô?eme rozdeliť podľa toho, medzi ktorými pracovníkmi vzniká vzťah nadriadenosti a podriadenosti, podľa toho rozoznávame:líniové vzťahy a funkčné vzťahy.

Základom organizačnej ?truktúry sú líniové vzťahy.

Horizontálne vzťahy medzi útvarmi majú charakter kooperácie a uplatňujú sa medzi rovnoprávnymi útvarmi organizácie na rovnakej organizačnej úrovni. Dôle?ité miesto a úlohu v organizačnej ?truktúre majú vzťahy a integrácia líniových útvarov so ?tábnymi útvarmi. Dobrá spolupráca medzi nimi je podmienkou správneho fungovania organizácie.

?tábne útvary majú e?te: - metodicko-kontrolnú právomoc a vzťah,-rozhodovaco-prikazovaciu právomoc a vzťah30. Cieľovo-programované organizačné ?truktúry podniku ? ich podstata a klasifikáciaCieľovo-programové organizačné ?truktúry sa zakladajú na systémovom prístupe k formovaniu organizačných ?truktúr a hľadanie racionálnych vzťahov medzi prvkami. Vytvárajú sa dočasné komplexné útvary /skupiny/ na vypracovanie a realizáciu konkrétnych programov. Majú potrebnú právomoc, ktorou majú zvý?iť zodpovednosť za konečný výsledok práca, vytvoriť organizačné podmienky, pri ktorých sa uprednostňuje rie?enie komplexných úloh-projektu .

Najznámej?ími a najroz?írenej?ími cieľovo - programovými organizačnými ?truktúrami sú:1. projektová koordinácia /určuje koordináciu prác v súvislosti s vypracovaním projektu. Koordinuje to jeden pracovník./.

2. projektová organizačná ?truktúra /pou?íva sa pri náročnej komplexnej jednorazovej úlohe, ktorá sa týka viacerých útvarov a je časovo obmedzená/.

3. maticová organizačná ?truktúra. / ide o zjednotenie rozličných odborníkov do tímu, čím sa zabezpečí kvalita práce a rýchlosť jej vykonania./31. Formálna a neformálna organizácia obr. č. 41 st. 253Celkovú organizáciu tvorí spolu formálna a neformálna organizácia.

Formálna ? dané vopred stanovené. Predstavuje vopred určené a pomocou určitej sústavy znakov vyjadrené jednotlivé stránky organizácie, t.j. ciele, ?truktúru a procesy. Formálna organizácia je zakotvená v organizačných normách. Nevyhnutným predpokladom vzniku a fungovania ka?dej organizácie je mať formálnu organizáciu, na to treba v?ak vypracovať kvalitné organizačné normy a dodr?iavať ich.

Neformálna predstavuje to, čo v organizácii existuje. Nie je plánovite určená. Mô?e vzniknúť vtedy ak sa na niečo zabudne pri vytvorení formálnej organizácie alebo vedome, aby sa nechal priestor na iniciatívu a neformálne vzťahy.

Podľa miery formalizácie poznáme:1. byrokraticko-mechanický typ- tuho predpisový, tvrdo centralizovaný2. adaptabilno-organizačný typ- vysoký stupeň adaptability /prispôsobivé, pru?né/.

32. Podstata, význam a klasifikácia organizačných noriemKa?dá organizácia musí mať vzťahy navonok s okolím v súlade s danou legislatívou. Musí byť upravená deľba práce a vzťahy vo vnútri organizácie ako aj správanie jednotlivých subjektov. Preto sa vytvárajú organizačné normy.

Predstavujú systém riadenia v danej organizácií. Býva rôzne členenie.

1.Podľa hierarchickej ?truktúry- ka?dý stupeň má organické normy. Jednotlivé stupne majú sústavu organizačných noriem.

2.Podľa druhového hľadiska ? stanovy, zákony, organizačné poriadky, smernice, pokyny, postupy.

V organizačných normách sa pou?ívajú 2 základné spôsoby vyjadrenia: verbálné-slovné, neverbálne.

33. Organizačná ?truktúra riadiaceho aparátu amerických firiem.

Na 1. mieste je výroba. Na 2. mieste v poradí činností je predaj. Na 3. mieste v poradí je zvyčajne financovanie.

Najdôle?itej?ími činnosťami vo firmách, ktorým spravidla zodpovedajú hlavné útvary, sú:- riadenie výroby vrátane nákupu,- riadenie predaja,- riadenie financií vrátane finančných záznamov.

Východisková ?truktúra riadiaceho aparátu americkej priemyselnej firmy:Valné zhroma?denie- rada riaditeľov- prezident- finančný mana?ér ?mana?ér predaja ? výrobný mana?ér.

V mnohých firmách nemo?no v?etky činnosti riadenia začleniť do týchto útvarov, preto sa obvykle vyčleňujú, resp. zriaďujú e?te ďal?ie odborné útvary riadiaceho aparátu. V niektorých firmách si prezident vytvára kolektívne orgány ? výbory, či komisie, ktoré majú poradnú funkciu. Nejestvuje jednotná ?ablóna ?truktúry riadiaceho aparátu amerických firiem.

34. Podstata, obsah a druhy plánovania a plánov podľa časového trvania a podľa objektov riadenia v podniku.

Obr. č.13 st. 149Plánovanie je východiskovou funkciou mana?mentu a ovplyvňuje ostatné mana?érske funkcie. Úlohou plánovania je určiť budúci stav niečoho.

Obsah: Ide o proces prijímania rozhodnutí. Produktom plánovania je sústava plánov, ktoré sa odli?ujú dĺ?kou plánovacieho obdobia, rozsahom a stupňom podrobnosti spracovania.

Plánovanie delíme podľa rôznych hľadísk:Podľa časového horizontu: majú rozličný horizont aj obsah; pou?íva sa pojem ? pyramída plánov tj. ni??ie plány sa odvodzujú od vy??ích plánov a ni??ie plány naopak spätne pôsobia na vy??ie plánya)dlhodobé plány ? veľké organizácie nemô?u bez neho existovaťb)strednodobé plányc)krátkodobé plány ? základPodľa objektov: objektom ka?dého plánovania je organizácia, ale ka?dý objekt sa člení na určité časti: plánovanie celkové a čiastkové ? mô?eme ich vymedziť podľa toho čo je predmetom plánovania ? organizačné/hierarchické a podľa činnosti/funkčného hľadiska ? plánovanie nákupu, výskumu, predaja, atď. ? rozhodujúce dva druhy vzťahov ? vertikálne vzťahy (vnútropodnikové plány sa odvíjajú od plánu podniku ako celku, ale aj ni??ie plány ovplyvňujú vy??ie plány) a horizontálne vzťahy (napr. plán nákupu súvisí s plánom výroby)35. Kontrola a kontrolný systém. Druhy kontroly v podniku. Fázy kontrolného procesu.

Nevyhnutnou súčasťou mana?mentu je kontrola. Kontrola úzko súvisí s plánovaním. Je tu priama a spätná väzba.

Kontrolu chápeme v ?ir?om slova zmysle, t.j. nielen zisťovanie nejakého vzťahu, ale aj porovnávanie a vyvodzovanie záverov. Kontrola súvisí s informáciami. Kontrola súvisí aj s rozhodovaním.

Klasifikácia a druhy kontroly:Vnútená kontrola ? oddelený subjekt od toho, kto ju vykonáva ? teda rozdiel v subjektoch, ale aj časový rozdiel ? najprv sa niečo vykoná, potom kontroluje.

Samokontrola ? ten, ktorý vykonáva prácu ju súčasne aj kontroluje ? subjekt je jeden, časový rozdiel tu v podstate nie je. Súvisí so systémom riadenia, keď sa tí, ktorí prácu vykonávajú stoto?ňujú s cieľmi organizácie. Pou?íva sa tu pojem ? internalizácie ? keď si človek osvojí záujmy skupiny/organizácie ako svoje.

Podľa pôvodu: -Vonkaj?ia-Vnú disuniteá - podľa stupňa ? na úrovni vrcholového riadenie, na úrovni stupňovPodľa toho čo sa kontroluje:V?eobecná,?pecifickáPodľa ?tádia:Predbe?ná,Priebe?ná,KonečnáPodľa opakovanosti:Pravidelná,NepravidelnáFázy kontrolného procesuObr. 23 str. 191Vypracovanie cieľov/?tandardov: tieto mô?u byť ukazovatele, hodnotové, akosťou, pou?iť zmie?ané spôsoby./Meriame skutočný stav. Pritom meraní zároveň porovnávame skutočný stav a pritom porovnávaní mô?e byť rôzna základňa. Základňou je predov?etkým cieľ/?tandard, ale mô?eme porovnávať aj oproti minulosti, alebo mô?eme porovnávať s inými organizáciami.

Meranie sa mô?e podľa zlo?itosti javov robiť rôznym spôsobom: mô?e to byť na základe osobného merania; na základe neosobného merania.Hodnotenie skutočného stavu ? porovnávame ciele, skutočnosť, či sa úloha splnila, nesplnila, atď.

Významným nástrojom pre kontrolu je rozpočet.

36. Klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí.

V rozhodovaní máme tieto prvky: problém, cieľ, subjekt rozhodovania, stratégia, podmienky rozhodovania.

Hľadiska členenia rozhodovania a rozhodnutí:1.podľa informovanosti t.j. kto rozhodne, ktoré mô?e byť podľa istoty, neistoty a neurčitosti.

2.



podľa postupu rozhodovania- programové / algoritmizované a nealgoritmizované/ a neprogramové /nie je vyjadrený presným modelom postupu/3.podľa záva?nosti ? strategické, taktické, operatívne4.podľa subjektu rozhodovania-individuálné, kolektívne37. ?truktúra rozhodovacieho procesu z hľadiska časového priebehu /fázy rozhodovania/Rozhodovací proces je postupný rad činností alebo fáz. , ktorým uskutočnením vznikne vyrie?enie problému ? rozhodnutie.

Fázy:1.identifikačno-analytická- skúmanie systému a okolia za účelom objavovania a odôvodnenia problému a určenia cieľa rie?enia problému2. návrhová- ide o činnosti zber, analýza informácií a zhodnotenie situácie, hľadanie rie?enia problému.

Výberové hodnotenie- ide o vlastné rozhodnutie, ktoré tkvie vo výber, odôvodnení a formulácie najlep?ieho variantu rozhodnutia.

38. Empirické metódy rozhodovania- ich podstata a druhy.

Delia sa :1.tradičné metódy. a/ empiricko-intuitívne-opierajú sa o skúsenosti a intuíciu rozhodovateľab/ empiricko-analytické- sa opierajú o skúsenosti a o informácií získaných na základe analýzy a zhodnotení faktov o skúmanom jave./účtovníctvo, ?tatistika/2.expertné- získavanie názorov od určitej skupiny ľudí /expertmi na problematiku/.

39. Vymedzenie pojmu informácie z hľadiska účelu. Klasifikácia a druhy informáciíPojem informácia nemá jednoznačné vymedzenie (jednotnú definíciu) ? definícia sa spája s účelom informácie.

Často sa stretávame s 3 definíciami :1. definícia sa spája s kvantitatívnou stránkou ? informácie spájame s mno?stvom nejakých znakov a ich usporiadaním (napr. conducting wire ? spočítanie slov ? cena ? nezaujímavý obsah) ? syntaktická úroveň2. a 3. definícia sa spája s kvalitatívnou stránkou ? obsah znakov, čo je ich náplň ? obsahová stránka; 2 druhy:a) sémantická stránka (zmysel obsahu) ? priná?a nejakú správu/oznámenie;b) pragmatická stránka informácie ? pre mana?ment je to základné vymedzenie, preto?e nám priná?a určité vedomosti/poznatky, ktoré mô?u poslú?iť pri riadeníKlasifikácia a druhy informácií:Slú?i na to, aby sme nadobudli prehľad o príslu?nom jave, aby sme ho potom lep?ie zvládli a vyu?ili.

Podľa obsahu ? čoho sa to dotýkaa)ekonomické ? ekonomické ukazovatele vyznačujú sa tým, ?e vyjadrujú ekonomickú realitu organizácie. Mô?eme ich členiť na národohospodárske a podnikovo-hospodárske ? obidva mô?u mať ukazovatele globálne a čiastkovéb)neekonomické (napr. politické, vedecko-technické, medzinárodné)Podľa pôvodua)medical externé ? mô?u byť z centrálnych orgánov alebo z ostatného okoliab)vnú parté informácie ? informovanosť pracovníkov vo vnútri organizáciePodľa dôsledkova)taktickéb)operatívnec)strategickéPodľa vzťahov k cieľua)potrebné na určenie cieľab)potrebné na realizáciu cieľac)slú?iace na kontrolu plnenie cieľaPodľa významu dôle?itostia)základné /rozhodujúce/b)doplnkovéPodľa odôvodnenostia)prvotné /napr. doklady o jednotkách výroby, skladové karty, faktúry/b)druhotné /odvodené/ zobrazujú objektívnu realituPodľa dokumentácie (vyu?ívajú sa nástroje ako je účtovníctvo, ?tatistika, atď.)a)dokumentované- účtovníctvo, ?tatistikab)nedokumentovanéPodľa miery stálosti: fixné a premenlivé40. Charakteristika informačného systému. Členenia a podsystémy informačného podniku.

Informačný systém sa niekedy pokladá za akýsi nervový systém organizácie.

Podstata, úlohy a vlastnosti informačného systému:Chápeme informačný systém v u??om slova zmysle. Ide o informačný systém v určitej organizácii, ktorý vzniká na základe vonkaj?ích a vnútorných vzťahov.

Hlavnou úlohou IS je zabezpečiť účinné riadenie organizácie. Z tejto hlavnej úlohy vyplývajú čiastkové úlohy IS. Čiastkové úlohy sú:a)zabezpečenie prísunu informácií zvonka do organizácie a má zabezpečovať výstupy informácií iného charakterub)pripravenie potrebných informácií pre riadenie v danom systémec)poskytovanie informácií jednotlivým zlo?kám a pracovníkom organizácied)integrujúca úloha ? spájanie jednotlivých zlo?iekVlastnosti IS:a)flexibilita ? má byť prispôsobivýb)efektivita ? je dvojakého charakteru ? 1. vonkaj?ia ? má pomôcť fungovaniu ostatných systémov (napr. podporovať predaj); 2. vnútorná ? nemá byť príli? nákladný (má byť čo najlacnej?í)Obsahom IS je: práca s informáciami; priebeh informačného procesu/činnosti; priebeh informácií medzi zlo?kami systému; musí mať prvky hmotné a nehmotné/zmie?ané a významnú úlohu majú ľudia a rôzne zariadenia.

Vzťahy medzi IS: medzi informáciami, medzi zlo?kami organizácie; prvkami;Správanie IS: nemusí v?dy poskytovať v?etky informácie ? podľa okolnostíČlenenie a podsystémy ISPodľa formalizáciea)formálny ? ten, ktorý je vopred predpísaný/stanovený/dokumentovanýb)neformálny ? na základe osobných vzťahovZákladom ka?dej organizácie je formálny IS. Aj neformálny IS má svoj význam. Tu platí pravidlo: keď ideme zhora nadol v organizácii zni?uje sa podiel formálneho IS a zvy?uje sa podiel neformálneho.

Podsystémy formálneho IS:a)organizačné/hierarchické ? tak ako sa člení príslu?ná organizácia na rôzne stupňa, tak sa aj IS delí a vznikajú podsystémy IS; vzniká tak sústava podsystémov ISb)funkčné ? mô?e byť podľa 1. objektu a 2. subjektu ? pomocou mana?érskych funkcií (napr. podsystém pre plánovanie nákupu, pre kontrolu priebehu nákupu/výroby, atď.)IS ka?dej organizácie sa vyvíja a zdokonaľuje. Vývoj IS závisí predov?etkým od dvoch podmienok:1. rozvoj IS sa musí prispôsobovať vývoju riadenia danej organizácie2. samotný IS sa vyvíja, nielen po technickej, ale aj metodickej41. Podstata stratégie a strategického mana?mentu podniku a jeho fázy. Úrovne /hierarchia/ stratégie podniku. Poslanie podniku.

Základom stratégie je určenie dlhodobých cieľov. K tomu priraďujeme aj postup splnenia cieľa a prostriedky na splnenie cieľov.

Strategický mana?ment je plánovaný proces.

Strategický mana?ment je plánovaný proces, mo?no ho rozčleniť na tieto fázy - kroky:1. vymedzenie poslania vrátane formulovania hlavných cieľov podniku2. skúmanie externého a interného prostredia3. výber dlhodobých cieľov, stratégie na úrovni podniku4. vypracovanie spôsobu implementácie dlhodobých cieľov a stratégií5. kontrola a hodnotenie plnenia stratégií.

Proces strategického mana?mentu zahŕňa celý podnik. Úrovne strategického mana?mentu:Podľa hierarchií mô?u byť tieto základne úrovne stratégií:1.stratégia s viacerými podnikateľskými oblasťami/ obr. 16 str. 1602.stratégia s jednou podnikateľskou oblasťou /Obr. 17 str. 1613. funkčná stratégiaPoslanie podniku vyjadruje zmysel a účel aké má podnikanie. T.j. čo sa bude robiť a čo sa má docieliť. Úrovne /hierarchie/ stratégie podniku: obr. 15 str. 159a/ predmet podnikania ? definovanie; jeden druh alebo viacero druhov podnikania;b/ stanovenie rámcových cieľov- čo chceme dosiahnuťc/ filozofia podnikania42. Skúmanie prostredia podniku, jeho obsah a vzťah k formulácii stratégie /analýza externého a interného prostredia/.

Nevyhnutným predpokladom úspechu podniku je, aby jeho stratégia bola v súlade s externým a interným prostredím.

1. Externé prostredie podniku jeho úlohou je odkryť potencionálne príle?itostí a odkryť potencionálne hrozbyDruhy externého prostredia:a) makroprostredie:- medzinárodné prostredie- makroekonomické prostredie (medzinárodné a vnútro?tátne)- politické a právne prostredie- vedecko-technické prostredie- sociálne prostredie- demografické prostredie- ekologické prostredieb) odvetvové/konkurenčné prostredie- zákazníci- konkurenti- dodávateliaPri analýze externého prostredia je dôle?ité prognózovanie.

Interné prostredie jeho úlohou je odkryť silné stránky podniku a odkryť slabé stránky podnikuPostup skúmania interného prostrediaurčiť kľÃºčové interné faktoryhodnotiť kľÃºčové interné faktoryPrístupy k identifikácii strategických interných faktorov:funkčný prístup k dezagregácii podniku (prostredníctvom jeho jednotlivých funkčných oblastí)prístup k dezagregácii podniku na základe hodnotového reťazca, vypracovaného M.E. Porterom43. Metódy výberu typu stratégie podniku / uprise analýza, portfolie analýzy/Preskúmanie externého a interného prostredia /profilu podniku/ umo?ňuje určiť rad príle?itostí.

Strategická analýza, predchádza strategickej voľbe, je zlo?itý proces, ktorý znamená posúdenie ka?dej príle?itosti so zodpovedajúcimi cieľmi a tých zasa s hlavnými stratégiami.

Spôsob strategickej analýzy a strategickej voľby sa do značnej miery odli?uje podľa vývojového ?tádia podniku a podľa úrovne podniku, na ktorej sa uskutočňuje.

Na účely strategickej analýzy a strát voľby sa pou?ívajú rozličné metódy:1. na úrovni podniku portfóliové analýzy, ktoré reprezentujú matica BCG a matica GE /BCG portfóliová matica spočíva na miere rastu na trhu a na relatívnom konkurenčnom prostredí. Matica je rozdelená na políčka: hviezdy, dojné kravy, psy, otázniky. GE matica sa usiluje prekonať obmedzenia BCG a je rozdelená na 9 políčok/.

2. na úrovni podnikateľskej jednotky najmä analýza SWOT. /skratka sú počiatočné písmená slova- silné stránky, slabé stránky, príle?itosti, hrozby. Zakladá sa na logike, ?e efektívna stratégia maximalizuje silné stránky a príle?itosti a minimalizuje slabé stránky a hrozby/.

44. Matematicko-?tatistické a heuristické metódy rozhodovaniaMatematicko-?tatistické ?sú algoritmizovateľné, dá sa presne kvantifikovať.

Heuristické ? ostatné,- nealgoritmizovateľné, neprogramovateľné. Nemajú jasný problém, nie je jasný cieľ a nemajú stanovené pravidlá rie?enia. Pomáha tu analógia ? podobnosť. Hľadajú sa podobné znaky, ?tandardné vlastnosti.

Programovaná heuristická metóda strategického rozhodovanie je rozhodovacia analýza, rozhodovací strom a rozhodovacie tabuľky.

45. Druhy stratégií na úrovni podniku. Stratégie na úrovni podnikateľských jednotiek.

Vypracúvajú sa dlhodobé ciele, na rôzne časové obdobie. Stratégie na úrovni podnikov:1.rastová/expanzívna ? mô?e sa odli?ovaťo podľa predmetu podnikania ? mô?u byť takého varianty, podnikateľ sa zamerá na tú istú výrobu ? rýchly rast; vyu?ije horizontálnu koncentráciu ? tj. Roz?iruje sortiment z rovnakého alebo príbuzného výrobku; uplatní vertikálnu koncentráciu ? na seba nadväzujúce činnosti/produkty; diverzifikáciao podľa územia ? roz?irovanie vnútro?tátne alebo medzinárodnéo podľa zdrojov ? vlastné zdroje, úvery, akvizície a fúzie resp. joint venture2. stabilizačná- sa sna?í udr?ať teraj?ie poslanie a ciele podniku bez významných zmien.

3. útlmová, ktorá sa delí na: stratégiu zvratu, stratégiu redukcie, stratégiu likvidácie4. kombinovaná- vyu?íva sa v podnikoch s mnohými podnikateľskými oblasťami ? rozličnými výrobkami, skupinami zákazníkov a pod.

Stratégie na úrovni podnikateľskej jednotky- jej jadro tvorí rozhodovanie a rozhodnutie o tom, ktoré výrobky slu?by sa majú ponúkať na ktorých trhoch konkurovať akú technológiu uplatniť a aké investície sú na to potrebné. Obsahujú 2 rozhodnutia:1.voľbu druhu konkurenčnej stratégie, ktoré sa delia na 3 základné druhy:- stratégia nákladového vodcovstva- stratégia diferenciácie- stratégia ?pecializácie/ohniská/2. voľba investičnej stratégie-týka sa rozsahu a druhu potrených zdrojov-ľudských a finančných.

46. Implementácia a kontrola v strategickom mana?menteImplementácia stratégie je jej plánovitá realizácia, či pretvorenie do strategickej akcie. Má dať odpoveď na to, čo je potrebné urobiť, aby sa plnili strategické ciele. Implementácia stratégie sa úspe?ne uskutočňuje v troch vzájomne súvisiacich fázach:1.určenie napr. ročných cieľov ? konkretizujú sa z hľadiska časového, obsahového, resp. sa upresňujú.

2.vypracovanie funkčných stratégií ? dôle?ité horizontálna aj vertikálne väzby. Ide o:b)marketingovú stratégiuc)výrobnú /operačnú/ stratégiud)výskumno-vývojovú stratégiue)stratégiu ľudských zdrojovf)finančnú stratégiu3. vytvorenie ?pecifických politík ? v ka?dej funkčnej oblasti by sa mala ujasniť ?pecifická politika-usmernenieNevyhnutnou súčasťou strategického mana?mentu je kontrola. Táto sa musí uskutočňovať priebe?ne aj po ukončení.

úlohy kontroly stratégií:1.zisťovanie odchýlok v plnení stratégií a plánov2.určovanie potreby korekcie v procese implementácie stratégií47. Charakteristika a klasifikácia mana?érov podľa rôznych hľadísk.

Pojem mana?ér sa vyskytuje v ziskových aj neziskových organizáciách. O výsledkoch organizácií rozhodujú práve mana?éri, sú to osoby chápané v ?ir?om slova zmysle a ?e mana?éri sú v?etci, ktorí ovplyvňujú ľudí, ovládajú ich. Pojem spájame s termínom mana?ment. (obr. 60, str. 330). Objekty ? na 1.mieste je človek. K ovládaniu objektov pou?ívajú mana?érske funkcie a ka?dý mana?ér vyu?íva tieto funkcie k dosiahnutiu cieľa. Poznáme ? klasifikujeme ich podľa rôznych hľadísk:1.podľa toho, v akých organizáciách pôsobia (ziskových, neziskových)2.na akom stupni (prvo-druho-treťostupnový alebo vrcholný, stredný, prvostupňový)3.akú úlohu hrajú, akú právomoc majú (generalisti- v?eobecný mana?ér a ?pecialisti- ?pecializovaný)48. Roly mana?érovZ pozorovaní mana?érov v práci sa dospelo k poznaniu, ?e plnia niekoľko rozdielnych rolí. Rolou sa rozumie sústava systematicky navzájom súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu alebo postu.

Je stanovených 10 rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch skupín:1. Interpersonálne roly:- mana?ér ako reprezentant organizácie / riaditeľ/- mana?ér ako vodca /vedenie ľudí/- mana?ér ako spojka / kontakty s pracovníkmi na rovnakej úrovni s inými pracovníkmi/Interpersonálnymi rolami buduje mana?ér sieť interpersonálnych kontaktov.

2. Informačné roly: charakterizujú mana?éra ako nervové centrum- mana?ér ako monitor /sleduje prostredie a získava informácie/- mana?ér ako roz?irovateľ informácií / poskytuje podriadený informácie, ktoré nie sú schopní sami získať/- mana?ér ako hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu3. Rozhodovacie roly:- mana?ér ako podnikateľ /má realizovať a zdokonaľovať riadenie/- mana?ér ako rie?iteľ vzniknutých porúch /tento robí korekciu a reakciu na vzniknutý problém/- mana?ér ako alokátor zdrojov /stanovuje ciele, vedie ľudí, kontroluje/- mana?ér ako vyjednávač. /vystupuje v mene organizácie a rokuje s inými org./10 mana?érskych rolí tvorí jeden integrovaný celok. Nijakú zo ?pecifických rolí nemo?no od ostatných oddeľovať. Mana?éri nevenujú ka?dej role rovnakú pozornosť.

49. Podstata a obsah vedenia ľudí. Vývoj prístupov k vymedzeniu efektívneho vedenia ľudí.

Vedenie ? je mana?érskou funkciou. Podstata ? ovplyvňovanie, vedenie iných ľudí.

Často spomínaná je v tejto súvislosti ? právomoc. Právomoc ?je formálna moc. Hlavné nástroje ? je komunikácia, motivácia.

Vedenie má dva typy činnosti zamerané na:-na úlohy-na osobyVedenie má 3 prístupy:-prístup na základe určitých vlastností (charakteristík) vedúceho /vek, profil človeka, inteligencia, osobnostné vlastnosti, vzťah k úlohám, sociálne črty/-prístup zameraný na správanie sa vedúceho a sním súvisiace ?týly správania sa (venovanie pozornosti úlohám, alebo človeku)-situačný prístup ? komplexný prístup. Ten v?ak nie je jednoznačný. Vedúci má byť prispôsobený podmienkam ochoty zmeniť situáciu.

50. ?týly vedenia ľudí zalo?ené na vyu?ívaní právomocí.

?týl vedenia je vertikálny vzťah vedúceho k podriadeným jednotlivcom alebo ku kolektívu. Obr. 49 st. 277?týly vedenia ľudí zalo?ené na vyu?ívaní právomoci ? uvádzajú sa 3:- autokratický ?týl ? ide o vôľu vedúceho bez ohľadu na názory podriadených. Sám rozhoduje a očakáva splnenie úloh.

- demokratický ?týl- ide o obojstrannú komunikáciu vedúci + podriadený. Vedúci je ústretový.

- liberálny, voľný ?týl.- vedúci málo vyu?íva svoju moc a podriadení sú voľní v konaní- sú nezávislí.

V súčasnosti sa uplatňujú predov?etkým posledné dva ?týly vedenia. Pou?ívanie jednotlivých ?týlov závisí od konkrétnej situácie.

51. Podstata motivácie a teórie motivácie. Základné skupiny teórie motivácieVýkon pracovníkov a úspe?né splnenie cieľov je výsledkom mnohých faktorov. Pracovný výkon závisí od motivácie, od schopností a od prostredia.

Motivácia je psychologický proces, ktorý ovplyvňuje vnútorné pohnútky, ktoré usmerňujú správanie človeka, či?e aktivizujú ho k činnosti s úmyslom dosiahnuť cieľ. Motivácia je sústava faktorov, ktoré spôsobujú, ?e ľudia sa správajú určitým spôsobom.

V?eobecný model motivácie ? tvoria tri základné komponenty:1.motív- vyvoláva2. správanie orientované na cieľ- priná?a3. splnenie cieľaSprávanie človeka určujú vnútorné faktory a vonkaj?ie podnety. S motiváciou bezprostredne súvisí pojem motívu ? vnútorná pohnútka určitého správania. Motívom sú najčastej?ie pudy, in?tinkty, tú?by, potreby, záujmy, sklony, povinnosti...Motivácia má mnohodimenzionálny charakter.

Vonkaj?ie podnety sa označujú pojmom stimul.

Teórie motivácie sú zásobníkom poznatkov, z ktorého mo?no čerpať znalosti o psychologicko-sociálnych charakteristikách myslenia a správania sa ľudí.

Teória motivácie má 2 skupiny:- teória potrieb /napr. Maslowova teória/- teória motivačného procesu.

52. Maslowova teória motivácieObr. 55 st. 304Nazýva sa teória hierarchie potrieb.

A. Maslow rozdelil potreby ľudí do piatich skupín:- fyziologické potreby- potreby bezpečia- sociálne potreby- potreby uznania- potreby sebarealizácie.

Najprv sa musia uspokojiť potreby na ni??ích stupňoch, a a? potom nasleduje a stáva sa aktuálne uspokojenie potrieb na vy??ej úrovni.

Z tohto pre mana?érov vyplýva, aby motivovali zamestnancov vypracovaním programu alebo praktík motivácie, ktoré majú uspokojiť vynárajúce sa alebo neuspokojené potreby.

53. Vymedzenie komunikácie, model komunikačného procesu a druhy komunikácieKomunikácia je prostriedok, pomocou ktorého sa ľudia v organizácii spájajú na dosiahnutie spoločného cieľa.

Komunikácia je proces prená?ania informácie od jednej osoby k druhej osobe.

Hlavné funkcie komunikácie: informačná, motivačná, kontrolná a emotívna.

Komunikácia má dvojaké poslanie: interné a externé.

Model komunikačného procesu má tieto hlavné prvky:My?lienka ? zakódovanie- médium, kanál ?príjemca ? odkódovanie ?porozumenie ? spätná väzbaDruhy organizačnej komunikácie:-formálna ? delí sa na vertikálnu a horizontálnu- obsahuje oficiálne správy-neformálna- nie je oficiálne uznaná v organizácii? mô?e byť cenným prínosom pre organizáciu.

54.Organizačná komunikácia a interpersonálna komunikácia. Príčiny a úloha komunikačného procesuOrganizačná komunikácia -jej úlohou je výmena informácií a prenos jej významu po celej organizácii.

Druhy organizačnej komunikácie:1.formálna ? ide o správy oficiálne v organizácii. Delí sa na vertikálnu / nadriadený a podriadený/ a horizontálnu / osoby rovnakého postavenia na tej istej organizačnej úrovni/2.neformálna- nie je oficiálne uznaná v organizácii. Mô?e byť cenným prínosom pre organizáciu.

Organizácia potrebuje efektívnu komunikáciu obidvoma smermi.

Interpersonálna komunikácia spája jednotlivcov navzájom v tvárou v tvár. Formy sú od priamych príkazov a? po príle?itostné vyjadrenia. Jednotlivec mô?e zdokonaliť interpersonálnu komunikáciu vyu?itím dvoch stratégií: otvorenosťou a spätnou väzbou.

Druhy:1. Verbálna komunikácia- ústna ?osobný rozhovor, skupinová diskusia, porada, telefonický rozhovor,-písomná - hlavnou prednosťou je jej podlo?enosť.

2.Neverbálna- znamená vysielanie a prijímanie správ nejakým iným médiom ako verbálnym.

Za najväč?í problém komunikácie sa pokladajú poruchy v nej. Komunikačný proces mô?u naru?iť: vlastnosti odosielateľa, vlastnosti prijímateľa, vzťahy medzi vlastnosťami obidvoch, faktory prostredia.

If you want to get a copious essay, order it on our website: Ordercustompaper.com



If you want to get a full essay, wisit our page: write my paper